Nová materialita
O nás / Projekty / Workshopy / Prednášky / Exkurzie
Kvapka, vlasec, vlákno, lanko
Mária Martinická
2025Experimentálny dizajn
Výskum nadväzuje na úvodnú vizuálnu inšpiráciu prírodou, pavučinu a kondenzované kvapky, ktoré sa stali modelom pre pozorovanie krehkosti, nestálosti a reakcií materiálu na vonkajšie prostredie. Základom projektu je sledovanie toho, ako sa jednotlivé vlákna menia, spájajú, rozpadajú, tuhnú alebo strácajú svoju pôvodnú krehkosť v procese spracovania aj ako sa premieňajú v priestore.
Výstupom je séria priestorových inštalácií. Visiace vlákna, napnuté siete, zhustené oblasti zachytávajúce kvapky dokumentujú prechody medzi krehkosťou a pevnosťou.
Projekt vzniká v spolupráci s Ústavom polymérov SAV
Odborná spolupráca: Ing. Alena Opálková Šišková, PhD.
Sedím na lavičke a pozerám pred seba.
Som ponorená v myšlienkach.
Prejde auto, vzduch sa pohne
a zrazu sa otvorí scéna,
ktorú som predtým nevidela.
Na pavučine sa objavia drobné kvapky, malé korálky.
Skrz jednu z nich vidím jemný vlas pavučiny
a priblížim sa.
Chcem byť ešte bližšie.
Vlásočnice sú takmer neviditeľné.
Dotknem sa, necítim.
No všetko reaguje.
Kvapka sa potichu kĺže
a ja ju vnímam viac ako svoj dotyk.
Sledujem ich dlhšie.
Prechádzam od jednej k druhej, od tvaru k tvaru.
Niektoré pripomínajú rybárske siete.
Strihám, vážim, rozpúšťam.
0,5 g rybárskeho lanka v 3 ml hexafluoropropánu
a 2 ml dichlórmetánu.
Zapisujem, pozorujem premenu.
Cestujem, vlak, auto, autobus, znova vlak.
Prichádzam s organzou v ruke
a rozoberám ju na jednotlivé vlákna.
Vo vzduchu spomalia,
akoby cítili každý pohyb okolo seba.
Zaobchádzam s nimi opatrne.
Na svetlo reagujú tiež a ich pohyb spomaľuje aj mňa.
Keď ich však niečo vyruší,
spoja sa do jedného pevného vlákna.
Zmenia svoju povahu
a už sa nevrátia k pôvodnej krehkosti.
Hľadám, čo z nich zostalo.
Ak si vyberiem len jeden vlas, jemnosť sa znásobí.
Vidím ho len v odleskoch, skoro stratím zrak.
Musím ho zachytiť a prevliecť cez otvor.
Na koncoch vytvorím malé rukoväti a navlečiem korálku.
Koncami prstov, ukazovákom a palcom vlákno napínam.
Začne sa točiť spolu s kvapkou.
Zastavím sa a pozerám.
Opäť sledujem premenu.
Som ponorená v myšlienkach.
Prejde auto, vzduch sa pohne
a zrazu sa otvorí scéna,
ktorú som predtým nevidela.
Na pavučine sa objavia drobné kvapky, malé korálky.
Skrz jednu z nich vidím jemný vlas pavučiny
a priblížim sa.
Chcem byť ešte bližšie.
Vlásočnice sú takmer neviditeľné.
Dotknem sa, necítim.
No všetko reaguje.
Kvapka sa potichu kĺže
a ja ju vnímam viac ako svoj dotyk.
Sledujem ich dlhšie.
Prechádzam od jednej k druhej, od tvaru k tvaru.
Niektoré pripomínajú rybárske siete.
Strihám, vážim, rozpúšťam.
0,5 g rybárskeho lanka v 3 ml hexafluoropropánu
a 2 ml dichlórmetánu.
Zapisujem, pozorujem premenu.
Cestujem, vlak, auto, autobus, znova vlak.
Prichádzam s organzou v ruke
a rozoberám ju na jednotlivé vlákna.
Vo vzduchu spomalia,
akoby cítili každý pohyb okolo seba.
Zaobchádzam s nimi opatrne.
Na svetlo reagujú tiež a ich pohyb spomaľuje aj mňa.
Keď ich však niečo vyruší,
spoja sa do jedného pevného vlákna.
Zmenia svoju povahu
a už sa nevrátia k pôvodnej krehkosti.
Hľadám, čo z nich zostalo.
Ak si vyberiem len jeden vlas, jemnosť sa znásobí.
Vidím ho len v odleskoch, skoro stratím zrak.
Musím ho zachytiť a prevliecť cez otvor.
Na koncoch vytvorím malé rukoväti a navlečiem korálku.
Koncami prstov, ukazovákom a palcom vlákno napínam.
Začne sa točiť spolu s kvapkou.
Zastavím sa a pozerám.
Opäť sledujem premenu.